Deň 3– The Night of Cultures

Príprava do školy začala. Hneď po raňajkách sme sa usadili do tried podľa rozdelenia a pár minút na to začala prvá hodina. Prvých 40 minút bolo venovaných obavám a očakávaniam v tomto školskom roku. Ostatne hodiny boli o poistení, víza a podobne. Po “vyučovaní” nás všetkých odfotili najprv spoločne, a potom jednotlivo podľa národností. Zvyšok večera sme mali na prípravu na náš večerný program, ktorý spočíval v prezentovaní rôznych kultúr. Celý program trval skoro 2,5 hodiny. Vystúpenia boli rôzne, od španielskeho baletu a opery, cez švédsku “Hallelujah" pieseň, až po slovenské jazykolamy a tradičné piesne (Tanečnice z lúčnice od Elánu a Úsmev od Modusu ) O vrchol programu sa postarala Zuzka B., ktorá zorganizovala chór. Tento chór však nespieval, ale synchronizoval, čo v danom prípade znamenalo opakovanie slov ako “Orientation, orientation" , do ktorých sa pridalo “Interviews interviews” , pričom sme sa snažili udržať rytmus. Tento večer bol naozaj veľmi vydarený a ako sme všetci čakali, prišla menej príjemná chvíľa, kedy sme si museli zbaliť kufre a pobrať sa do svojich škôl. Bol to nezabudnuteľný zážitok stretnúť toľko ľudí z toľkých krajín a som naozaj veľmi rád, že som mohol byť toho súčasťou.

 

Tu je celá banda, ktorá tento rok putuje do sveta

Slováci zľava, v strede dievčina z chorvátska a nakoniec naši susedia češi.

Špeciálne poďakovanie Zuzke B., ktorá sa o nás celý čas starala, pripravila super chór a bola neskutočne aktívna. Ďakujeme, Zuzka.

Deň 2–Boston

Trochu sme si privstali, aby sme vyrazili autobusmi do Bostonu skôr. Cesta bola pomerne krátka, a za hodinku aj niečo sme už stáli na chodníku pri Boston Common, čo je najstarší park, kde sídlila Britská armáda počas Vojny za nezávislosť a kde sa udialo mnoho historických udalostí. Prehliadku nám robila milá pani oblečená v takmer antických šatách, ktorá nás neskôr zaviedla aj na cintorín, kde boli pochovaný ľudia ako John Hancock, Paul Revere a podobne. Prehliadka bola celkom fajn, no niektorí sa tešili hlavne na rozchod. Neurobte nikdy tú chybu ako ja, a vyvarujte sa hamburgerom bez omáčky a syra, lebo bolo pre mňa naozaj veľkým utrpením niečo také zjesť. Počas rozchodu sa väčšina vyžívala v obchodoch, no ja som sa vyžíval v pozeraní sa na pouličného kúzelníka, ktorý sa išiel zavesiť na povraz do vduchu, pričom mal na sebe kazajku. Bohužiaľ skôr , než sa kúzelník stihol zavesiť, tak nám zavelili na odchod. Cesta však pokračovala smerom na Harvard, jednu z najslávnejších univerzít sveta. Prehliadku nám robil študent s mocným hlasom a americkým prízvukom, takže každý rozumel všetkému. O Harvarde toho veľa písať nebudem, no spomeniem jednu vec, ktorá ma dosť zaujala. Istý študent menom Harry Widener sa rozhodol pobehať si po svete a zozbierať pá vzácnych diel v knižnej podobe. Bol veľmi úspešný a vracal sa domov s úlovkami ako Gutenbergová Biblia a podobne. Cestou však nastúpil na Titanic, ktorý to neprežil. Harryho Matka darovala škole nemalú finančnú čiastku a vyžadovala od školy, aby bola na jeho počesť postavená knižnica. Vyžadovala tiež, aby každý študent, ktorý chce úspešne ukončiť Harvard, musí prejsť plaveckým testom. Myslela si totiž, že jej syn zahynul dôsledkom neschopnosti plávať, lenže zabudla na vodu s teplotou pri bode mrazu a na prúd, ktorý pri ponorení Titanicu vznikol .

Cesta naspäť bola tak isto dlhá ako tam, a večer sme už v podstate nič extra nerobili, len sa opäť snažili zbaviť jet lagu.

 

 

 

Deň 1

Toto bol prakticky prvý deň v USA. Po výborných raňajkách sme sa pobrali do kaplnky, kde nám Mr. Stanley vysvetlil, ako taká kaplnka u nich funguje. Povedal, že to nie je ani tak o náboženstve, ale o mieste, kde sa človek môže v tichosti venovať svojej spiritualite. Celý čas bolo teda ticho, ktoré bolo občas prerušované zvukmi klavíra a recitovaním básni. Deň predtým sme sa totiž dohodli, že ráno v kaplnke niečo zahráme a odrecitujeme. Boli sme 5, ktorí sme sa prihlásili ako dobrovoľníci, ktorí mali vniesť jemný podnos do drsného ticha. Sranda bola, že sme boli 3 Slováci, jeden Čech a Vietnamka. Dóra zo SK a ja sme zahrali krátke skladby a Vanda (SK), Roman (CR) a Tien (Vietnam) nám predniesli krátku poéziu v angličtine. Zásadou bolo, že sa nesmelo tlieskať. Po tichej chvíľke v kamennej kaplnke sme zamierili na dvor, kde sa odohralo pár teambuildingových aktivít, ako napríklad usporadúvanie sa podľa mena a podobne (ľahké veci, ktoré sa neskutočne ťažko robili, keďže nás bolo 146). Potom sme sa rozdelili do skupín, kde sme diskutovali o veciach ako: “ Čo robiť, keď nemám kam ísť na Vianoce.” Po obede sme si obzreli školu a mali osobné voľno. Na večeru som dostal veľmi milé prekvapenie, ktoré som vôbec nečakal. 146 študentov spolu s vedúcimi mi zaspievalo “happy birthday”, keďže v ten deň som slávil moje 17 narodeniny. Nespievalo sa však len mne, ale aj ďalším trom štipendistkám, ktoré tiež slávili narodeniny. Darček bol veľmi sladký. Dostali sme 2 veľké torty (každý polku z jednej), ktoré sa zjedli celkom rýchlo. Večer sme mali voľný program no a nakoniec sme zaľahli do vytúžených postelí, keďže sme ešte stále poniektorí mali jet lag.

Cesta

A je to tu. Presne podľa plánu a bez problémov sme sa deportovali do USA. Cesta trvala asi 1,5 hodiny do Frankfurtu, odkiaľ nás vyzdvihlo veľké boeinogové čudo a zaviezlo priamo do Bostonu v Massachusetts. Cesta z Frankfurtu trvala okolo 8 hodín. Väčšinu cesty som prespal, takže ani neviem, čo sa v lietadle dialo, ale nebolo to nič zaujímavé. V Bostone nás čakala delegácia z ASSISTU, ktorá nás bezpečne dopravila do Pomfret School v Connecticut, kde sa konala orientácia. Ako prvé nás však čakala vynikajúca večera. Mali sme na výber z množstva jedla, ovocia, pitia…..no proste úžasné. Cítil som a ako v hoteli. Boli sme ubytovaní na intrákoch, keďže Pomfret je internátna škola. Večer bolo len privítanie prezidentom ASSISTU, pánom Stanleym, a pár oznamov na nasledujúci deň. Potom sme sa pobrali spať, pretože spánok bolo to, čo sme najviac potrebovali, keďže väčšina z nás sme mali “jet lag”, čo je výraz pre zmäteného človeka rozdielnym časovým pásmom. Ďalej o orientácií sa dočítate v ďalších článkoch.

OSF štipendium

Každý rok ponúka niektorým už dobre známa Nadácia otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation) štipendiá do zahraničia pre študentov stredných škôl a lýceí. Aj tento rok sa tak udialo. Na začiatku školského roka bola vyhlásená možnosť získať štipendium buď do USA, alebo do UK – Británia (bolo pár ľudí, ktorí si mysleli, že Ukrajina). Tieto štipendiá sú veľmi známe vďaka prestíži a kvalite súkromných stredných škôl, na ktoré sú ponúkané. Myslím si, že OSF ponúka v súčasnosti najlepšie štipendium, aké sa dá na Slovensku získať. Pre záujemcov, ktorí by radi skúsili štúdium v zahraničí počas strednej školy, odporúčam určite vyskúšať túto jedinečnú možnosť. Na získanie tohto štipendia je potrebné splniť určité kritéria, po ktorých splnení nasleduje prihláška s odporúčaniami, jazykový test a pohovor. OSF ponúka 4 typy štipendií. Prvý typ sa volá ASSIST (American Secondary School for International Students and Teachers), ktorý ponúka možnosť ísť študovať na rok do USA (o toto štipko som sa uchádzal aj ja). Ak máte záujem o detailný prehľad o tom, ako som získal toto štipendium, tak určite neprehliadnite nasledujúci článok, ktorý bude venovaný tejto téme. Ďalší typ sa volá DAVIS, a je to podobne ako ASSIST s tým rozdielom, že DAVIS je určený pre ľudí, ktorí by radi strávili v USA 2 až 3 roky, čo znamená aj cudzokrajnú maturitu. Ďalej OSF ponúka štipendium HMC, ktoré je na rok (a myslím, že aj viac) do UK. Posledný typ sa volá HMC reduced fee, ktorý je v podstate časť z HMC štipendia, čo znamená, že vám dajú zľavu na školné do UK.

 

 

Toto boli veľmi jednoducho a stručne opísané vysokokvalitné štipendiá, ktoré sa dajú získať vďaka OSF. Stredoškolským záujemcom o štúdium v zahraničí určite odporúčam zapojiť sa do tejto súťaže o štipendiá, pretože nič nestratia a majú možnosť získať strašne veľa.

New York

Ako som už spomínal, 147 študentom vrátane mňa sa podarilo získať štipendium ASSIST na rok do USA. Je to pre nás veľká pocta, no najmä možnosť využiť nesmierne veľkú príležitosť, ktorú nám poskytli. No k samotnému štipku až neskôr. Kde budem tráviť 10 mesiacov v spojených štátoch? Bude to v štáte New York. Konkrétne ide o časť s názvom Long Island, ktorá je teda naozaj poriadne veľký ostrov. Moja nová škole nesie názov The Stony Brook School a nachádza sa na severnom pobreží tohto ostrova, asi necelú míľu od zálivu Atlantického oceána. Je to súkromná americká stredná škola s približne 350 študentmi a poviem vám, že vyzerá fakt dobre. Nachádza sa v meste Stony Brook a som strašne ohúrený jej polohou. No len si predstavte školu pri mori. Nie je to úžasné? Do centra New York City (6. najväčšie mesto sveta) , Manhattanu, je to približne jeden a pol hodiny vlakom, ktorý my stanicu hneď pri Campuse, kde budem počas školy bývať. Mimochodom, do NYC to mám pár minút, keďže veľká časť tohto mesta je práve a tomto ostrove. Campus je v podstate areál, kde sa nachádzajú školské internáty (chlapčenské a dievčenské), a kde sú taktiež rôzne objekty ako obchody a športoviská. Počas prázdnin, kedy musíme povinne opustiť internáty, sa poberiem do mojej host family, ktorú spoznám po prílete. Takže New York City bude miesto, kde sa budem najbližší rok zdržiavať (v prípade, ak by ma niekto hľadal). Veľmi teda dúfam, že sa moje očakávania, ktoré sú nadmieru veľké, splnia. Vlastne nie. Dúfam, že to bude omnoho lepšie.