Trochu sme si privstali, aby sme vyrazili autobusmi do Bostonu skôr. Cesta bola pomerne krátka, a za hodinku aj niečo sme už stáli na chodníku pri Boston Common, čo je najstarší park, kde sídlila Britská armáda počas Vojny za nezávislosť a kde sa udialo mnoho historických udalostí. Prehliadku nám robila milá pani oblečená v takmer antických šatách, ktorá nás neskôr zaviedla aj na cintorín, kde boli pochovaný ľudia ako John Hancock, Paul Revere a podobne. Prehliadka bola celkom fajn, no niektorí sa tešili hlavne na rozchod. Neurobte nikdy tú chybu ako ja, a vyvarujte sa hamburgerom bez omáčky a syra, lebo bolo pre mňa naozaj veľkým utrpením niečo také zjesť. Počas rozchodu sa väčšina vyžívala v obchodoch, no ja som sa vyžíval v pozeraní sa na pouličného kúzelníka, ktorý sa išiel zavesiť na povraz do vduchu, pričom mal na sebe kazajku. Bohužiaľ skôr , než sa kúzelník stihol zavesiť, tak nám zavelili na odchod. Cesta však pokračovala smerom na Harvard, jednu z najslávnejších univerzít sveta. Prehliadku nám robil študent s mocným hlasom a americkým prízvukom, takže každý rozumel všetkému. O Harvarde toho veľa písať nebudem, no spomeniem jednu vec, ktorá ma dosť zaujala. Istý študent menom Harry Widener sa rozhodol pobehať si po svete a zozbierať pá vzácnych diel v knižnej podobe. Bol veľmi úspešný a vracal sa domov s úlovkami ako Gutenbergová Biblia a podobne. Cestou však nastúpil na Titanic, ktorý to neprežil. Harryho Matka darovala škole nemalú finančn
Cesta naspäť bola tak isto dlhá ako tam, a večer sme už v podstate nič extra nerobili, len sa opäť snažili zbaviť jet lagu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára