Toto bol prakticky prvý deň v USA. Po výborných raňajkách sme sa pobrali do kaplnky, kde nám Mr. Stanley vysvetlil, ako taká kaplnka u nich funguje. Povedal, že to nie je ani tak o náboženstve, ale o mieste, kde sa človek môže v tichosti venovať svojej spiritualite. Celý čas bolo teda ticho, ktoré bolo občas prerušované zvukmi klavíra a recitovaním básni. Deň predtým sme sa totiž dohodli, že ráno v kaplnke niečo zahráme a odrecitujeme. Boli sme 5, ktorí sme sa prihlásili ako dobrovoľníci, ktorí mali vniesť jemný podnos do drsného ticha. Sranda bola, že sme boli 3 Slováci, jeden Čech a Vietnamka. Dóra zo SK a ja sme zahrali krátke skladby a Vanda (SK), Roman (CR) a Tien (Vietnam) nám predniesli krátku poéziu v angličtine. Zásadou bolo, že sa nesmelo tlieskať. Po tichej chvíľke v kamennej kaplnke sme zamierili na dvor, kde sa odohralo pár teambuildingových aktivít, ako napríklad usporadúvanie sa podľa mena a podobne (ľahké veci, ktoré sa neskutočne ťažko robili, keďže nás bolo 146). Potom sme sa rozdelili do skupín, kde sme diskutovali o veciach ako: “ Čo robiť, keď nemám kam ísť na Vianoce.” Po obede sme si obzreli školu a mali osobné voľno. Na večeru som dostal veľmi milé prekvapenie, ktoré som vôbec nečakal. 146 študentov spolu s vedúcimi mi zaspievalo “happy birthday”, keďže v ten deň som slávil moje 17 narodeniny. Nespievalo sa však len mne, ale aj ďalším trom štipendistkám, ktoré tiež slávili narodeniny. Darček bol veľmi sladký. Dostali sme 2 veľké torty (každý polku z jednej), ktoré sa zjedli celkom rýchlo. Večer sme mali voľný program no a nakoniec sme zaľahli do vytúžených postelí, keďže sme ešte stále poniektorí mali jet lag.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára